Psychológ Horňanský Marek

Možno ste si všimli, že ľudia v dave sa správajú inak než keď sú sami. V každodennom živote sa snažíme byť racionálni, kontrolovať svoje emócie a rozhodovať sa podľa vlastných hodnôt. No stačí, aby sme sa ocitli medzi stovkami ďalších, napr. na koncerte, demonštrácii alebo pri výpredaji a naše správanie sa mení.

O tom, že ľudia sa v dave správajú úplne inak, než keď sú „sami za seba“ a že dav si žije vlastným životom, sa odborníci presvedčili v celej rade pokusov. Najpravdepodobnejším vysvetlením deštruktívneho správania, ktoré sa u ľudí v dave často objavuje, je pritom úplná absencia osobného priestoru jednotlivých účastníkov.

Klasickým sa stal experiment, ktorý v 60. rokoch vykonal etológ John B. Calhoun. Uzavrel určitý počet krýs do klietok, ktoré mali dostatočnú veľkosť pre päťdesiat jedincov. Poskytoval im dostatok potravy aj tekutín a krysy sa veľmi rýchlo začali rozmnožovať. Ich populácia čoskoro dosiahla osemdesiat kusov a od tej chvíle sa medzi nimi začalo objavovať patologické a deštruktívne správanie. Matky sa prestávali starať o svoje mláďatá, nezabezpečovali im potravu, objavil sa kanibalizmus, abnormálne sexuálne správanie a výrazne vzrástla úmrtnosť.

„Veľký človek je ten, kto si uprostred davu s dokonalou roztomilosťou zachová nezávislosť osamelosti …“ Ralph Waldo Emerson

Psychológia davu je oblasť, ktorá skúma, ako skupinová dynamika ovplyvňuje jednotlivca. Dav má zvláštnu silu: vytvára pocit anonymity, znižuje pocit osobnej zodpovednosti a vedie k tzv. deindividuácii. Teda strate vlastnej identity v prospech skupiny. Tento jav môže byť pozitívny, napríklad pri spoločnej eufórii na športovom zápase, ale aj nebezpečný, keď vedie k agresívnemu správaniu počas nepokojov. Už francúzsky sociálny psychológ Gustave Le Bon v roku 1895 upozorňoval, že dav dokáže „pohltit“ rozum jednotlivca a nahradiť ho emóciami. Tvrdil, že v dave mizne vedomá osobnosť a vzniká kolektívna duša, ktorá má vlastné zákony a núti ľudí konať inak, než by konali sami.

Predstavte si človeka, ktorý má pocity viny: „Ja by som to nikdy neurobil sám …,“ hovorí. „Ale keď všetci okolo kričali, rozbíjali, bežali …išiel som s nimi ….sám to neviem vysvetliť.“ Tento príklad ukazuje, aký silný je tlak skupiny a konformita. Psychológia davu nám pripomína, že nie sme izolované bytosti. Naše rozhodovanie je výsledkom zložitej interakcie medzi individuálnymi hodnotami a skupinovým vplyvom.

Historicky sa fenomén davu začal výraznejšie skúmať v 19. storočí, keď prudký rozvoj priemyslu priviedol masy ľudí do miest. Preplnené ulice, sociálne napätie a bieda viedli k prvým stávkam a demonštráciám. Vtedy sa ukázalo, že veľké skupiny dokážu meniť chod dejín a zároveň správanie jednotlivcov. Le Bon vo svojej knihe Psychologie des foules opisuje dav ako organizovanú psychologickú jednotku, ktorá má vlastnú „dušu“. Podľa neho sa v dave stiera individualita, intelekt ustupuje emóciám a ľudia sú náchylnejší na impulzívne činy. Aj keď niektoré jeho názory dnes považujeme za prekonané, základná myšlienka o sile skupiny zostáva aktuálna.

Moderná psychológia tento pohľad rozšírila. Kurt Lewin, zakladateľ konceptu skupinovej dynamiky, ukázal, že skupiny sú „dynamické celky v neustálej interakcii“. Solomon Asch vo svojich slávnych experimentoch z 50. rokov dokázal, že takmer 80 % ľudí je ochotných odpovedať očividne nesprávne, len aby sa prispôsobili väčšine. Stanley Milgram neskôr ukázal, že tlak autority môže viesť k šokujúcej poslušnosti. Ľudia boli ochotní udeliť druhým bolestivé elektrické šoky, ak to prikázala autorita. Tieto experimenty odhaľujú, že konformita a poslušnosť nie sú len teoretické pojmy, ale reálne mechanizmy, ktoré ovplyvňujú naše správanie.

„Dav myslí obrazmi; obraz ako taký vyvoláva ďalšie obrazy bez logickej súvislosti …“

Zaujímavé je, že dav nemusí byť fyzický. V súčasnosti sociálne siete vytvárajú „digitálne davy“, kde sa šíria emócie, názory a dezinformácie podobne ako v uliciach. Online prostredie posilňuje efekt anonymity a skupinového tlaku, čo vedie k javom ako kyberšikana či „cancel culture“. Psychológ Steve Reicher vo svojich štúdiách zdôrazňuje, že dav nie je vždy iracionálny. Jjeho správanie závisí od spoločných noriem a cieľov. Ak sú pozitívne, dav môže podporovať solidaritu a spoluprácu; ak sú negatívne, môže viesť k násiliu.

Prečo sa to deje ?“ V dave sa mení naše vnímanie zodpovednosti, rastie sila emócií a klesá kontrola nad impulzmi. Objavuje sa tzv. difúzia zodpovednosti. Teda pocit, že „za to nenesiem vinu, lebo sme to urobili všetci“. Tento mechanizmus vysvetľuje aj známy „efekt prizerajúceho sa“, keď ľudia nezasiahnu pri nehode, pretože predpokladajú, že to urobí niekto iný. Všetky tieto procesy ukazujú, že naše správanie nie je len výsledkom individuálnych rozhodnutí, ale aj kontextu, v ktorom sa nachádzame. Porozumieť týmto javom nám pomáha chrániť sa pred nevedomým vplyvom skupiny. Stačí si položiť jednoduchú otázku: „Jednám podľa seba, alebo podľa davu …?“ Odpoveď na ňu je kľúčom k zachovaniu vlastnej identity aj v situáciách, keď nás okolité prostredie strháva iným smerom. Psychológia davu nás učí, že sila skupiny je naozaj obrovská. Ale poznanie týchto mechanizmov nám dáva možnosť zostať sami sebou.

📚 Marek Horňanský psychológ Ψ Autor sa aktívne venuje poradenskej a terapeutickej praxi a vzdelávacím projektom zameraným na podporu duševného zdravia. Článok je výsledkom profesijného skúmania a spracovania zdrojov s cieľom poskytnúť hodnotný pohľad na danú problematiku. V prípade otázok alebo záujmu o ďalšie informácie je možné autora kontaktovať online: psycholog.hornansky@gmail.com  Pri tvorbe článku bola použitá literatúra: Russell J., Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook (UK Cambridge University Press, 2022, ISBN 1009152483), Nolen-Hoeksema S., Atkinson and Hilgard’s Introduction to 2014, ISBN 1408044102) a Geiser J., Lehrbuch Allgemeine Psychologie (Outlook Verlag, 2024, ISBN 3368659308)